Peter Cmorik

Ľudia

J. Kupec | P. Cmorik

Za oknom mráz, dívam sa von
Nechcel by som byť bezdomovcom
Umývam sa teplou vodou, svetlo zapínam
Holím si tvár, uvarím kávu
Prečítam tlač už tri dni starú
Vychutnám kľud dobrého rána, vonia mi káva

Pobozkám tých, ktorí sú pri mne - veď ich mám rád
A spokojný, úprimne mám oči v slzách
Keď také ráno príde, vždy zastavím svoju dušu na chvíľu

Niečo je v nás, stále to cítim
Pri srdci mráz a prekážka v mysli
Či rýchlosť dní, kolobeh stály, na čele vrásky

Skúsme byť z tých, čo túžia byť ľudia z mäsa, kostí
Byť pokojní, úprimne tešiť sa z dní
Keď taká chvíľa príde, vždy zastavím na moment môj svet